Pamätám si

[klorrisafem]

Pamätám si, ako som prvýkrát ležal v nemocnici po úraze. Mal som pocit, že sa mi zrútil svet – nevedel som, čo bude ďalej, všetko bolelo a strach sa mi usadil hlboko v hrudi. No potom prišla sestra, podala mi pohár vody a povedala len: „Dnes to bolí, zajtra to už bude o trochu lepšie.“ Tá veta mi zostala v hlave ešte dlho po prepustení.

A práve o tom nemocnice sú. Nie vždy ide len o lieky, injekcie a operácie. Niekedy je najdôležitejšia podpora, trpezlivosť a ľudské slovo. Každý pacient je zraniteľný a vystavený situáciám, ktoré sám nezvládne – a práve zdravotníci ho vtedy držia nad vodou. Pri vyšetrení u https://zdraviemc.sk/urologia/ súkromný urológ v bratislave som sa necítil ako „ďalší v poradí“, ale ako človek, ktorému chcú naozaj pomôcť.

Nemocnice môžu byť miestom nádeje, nie len bolesti. A keď sú v nich ľudia, ktorí to robia srdcom, dá sa tam nájsť viac než len liečba – dá sa tam znovu postaviť na nohy.